Kvôli širšej ceste obetovala Polomka svoju históriu

Autor: Jarmila Oceľová | 18.4.2015 o 1:35 | (upravené 18.4.2015 o 8:58) Karma článku: 8,04 | Prečítané:  2477x

Človek obíde kus sveta, porovnáva, sleduje, skúša a potom sa vráti na chvíľu domov, s pocitom, že doma je najlepšie. A zrazu príde niečo, čo ho donúti vziať tieto slová späť.  

V tomto článku chcem upozorniť na to, prečo sa nám ľuďom na Slovensku nedarí. A to na príklade malej horehronskej obce, ktorý sa dá aplikovať  na celú krajinu. Na fakt, pre ktorý Slovensko stráca svoju tvár, lebo za seba necháva rozhodovať nesprávnych ľudí. Raz dávno som videla prednášku, kde mladý človek hovoril o tom, ako zlepšiť svoju krajinu. Povedal, že naše neustále nadávanie na politikov vo vysokých funkciách nič nevyrieši, ale že človek by sa mal sústrediť na lokálnu a regionálnu politiku, lebo práve to je miesto odkiaľ sa naša krajina buduje, to je priestor, kde môžeme veci  ovplyvniť a zmeniť.... pre inšpiráciu https://www.youtube.com/watch?v=tUKycNPSJrU A týmto apelujem na mladých ľudí, ktorí aj v Polomke mohli niečo zmeniť, no nezmenili. Je to však ponaučením do budúcna, aby sme sa vyvarovali chybám z minulosti.

Viem, cesty potrebujeme ako soľ! Ale to, čo sa deje v Polomke, nemá s princípom spoločenského dobra nič spoločné. Je to skôr prejav ignorácie, nedostatku intelektu, vedomosti a úcty k historickým pamiatkam.

Naozaj sa to nedalo urobiť inak, lepšie a bez toľkej devastácie? Obec, ktorá má bezmála 3000 obyvateľov, by sa mohla vystatovať tým, že sa tu ľudia vedia dohodnúť a urobiť veci tak, aby bolo čo najmenej poškodených. Prečo sa to tak nedalo urobiť? Prečo sa z viacerých možností na rozšírenie cesty, ktorá vedie stredom obce, vybrala práve tá, ktorej stál v ceste Pánsky dom, reštaurácia, storočná lipa s celým parkom? Kvôli metru a pol nového chodníka padli dva domy a kvôli novej ceste na konci dediny padol celý park. V iných štátoch si zvyčajne ľudia veci chránia, najmä tie, ktoré by mohli mať význam z historického, či prírodného aspektu. Na Islande je dokonca stavba ciest výrazne ovplyvnená poverami o elfoch. Častokrát sa projekt upravuje kvôli bájnym bytostiam, v ktorých miestny obyvatelia veria a chcú ich ochrániť, respektíve chcú ochrániť miesta, kde podľa povier žijú. V Polomke nie sú elfovia, no stál tu Pánsky dom....

Od 18. storočia, historicky viazaný na hospodársku činnosť šľachtických rodov Coburgovcov a Koháryovcov, až do dnešných dní, kedy padol a ľudia si začali uvedomovať jeho nenávratnosť.

Hovorí sa o rozvoji cestovného ruchu v budúcnosti, ale na čo sa prídu turisti pozrieť? Keď sme dovolili zbúrať národnú kultúrnu pamiatku, ktorú sme nechali roky chátrať, keď mi tu veselo vyrubujeme vzácnu stáročnú zeleň a jediné čo nám ostane bude nová široká cesta. Na ňu sa prídu pozrieť? A kde sa ubytujú, keď sme nechali zbúrať zrejme jediné miesto v tejto obci, kde sa dalo celoročne ubytovať a najesť? (ten druhý objekt - reštaurácia, ktorá padla za obeť, stojí hneď vedľa Pánskeho domu) Postavíme im nebodaj stanové mestečko v jednej z dolín?

Pripomínam, že v Polomke rapídne miznú stromy, či už teraz v parku vďaka projektu cesty, či v cintoríne, kde sa minulý rok vyrúbalo niekoľko kusov storočných smrekov a líp, ale i v iným častiach obce, kde dôvod výrubu nebol celkom známy. Príčinou bola zrejme bezpečnosť, i keď treba pripomenúť, zatiaľ ešte nebol žiadny občan ranený padajúcim stromom, žiadny pomník v cintoríne nebol poškodený, či už padajúcim ihličím, alebo vyrastajúcimi koreňmi. Cintorín ako z rozprávky, kde ste pod korunami mohutných stromov  mohli cítiť pokoj pri spomienkach na vašich blížnych sa tak nenávratne rozplynul. Teraz vám bude spomienku na zosnulých príjemne dotvárať už iba hluk z cesty, ktorý sa bude s narastajúcim počtom áut samozrejme zvyšovať. Iróniou je najmä to, že vyrubujeme lipy. Pričom tento strom je symbolom slovanstva, to znamená náš symbol, naša hrdosť! Tieto stromy sú nahradzované tujami, pôvodom zo Severnej Ameriky, dovezené do Európy v 16. storočí. Tuje sú len lacnou náhradou a s našou krajinou nemajú nič spoločné.

Z bezpečnostných dôvodov sa vraj zbúral i Pánsky dom. Úzky chodník, ktorý ho lemoval, bol vraj nebezpečný. Doteraz sa však na ňom nestalo žiadne nešťastie, ani nehoda. Chybou ľudí  je, že sme tú budovu nechali schátrať, že sme neurobili  nič na jej záchranu. Pokusy občianskeho združenia pre obnovu obce podávaním viacerých projektov na získanie financií na obnovu Panského domu neboli úspešné.  Možno keby žiadala obec, ale tá z nevysvetliteľného dôvodu o to nemala záujem.

Žeby Slováci nepotrebovali kultúru a históriu? Nie, zanevreli sme na ne, lebo máme tak nízku životnú úroveň, že vidina zlepšenia, vidina prílevu investorov (o ktorých sa rozpráva vďaka novému projektu), zatienila akúkoľvek inú rovinu rozvoja. Raz možno bude Slovensko vyspelou krajinou. No keď sa nás opýtajú na čo sme hrdí, čo z nás robí Slovákov, čo odpovieme? Sme hrdí na cesty, na naše krásne cesty, a našich zahraničných  investorov, ktorý nám z milosti Božej prišli dať prácu, lebo sa konečne mali ako ku nám dostať, po tých nových cestách. 

Opäť odbočím do témy bezpečnosti, lebo tá sa bude podľa môjho názoru iba zhoršovať. S vyšším počtom automobilov a kvalitou novej cesty sa stane totiž dopravná situácia i bezpečnosť chodcov viac-menej problematická. Za posledné roky sa s ekonomickým vývojom krajiny zvýšil počet áut a je predpokladané, že sa v priebehu niekoľkých rokov dostaneme na európsky priemer. Nárast automobilov, ktorý súvisí so zlepšením ekonomickej situácie, čo bude podľa predpokladov príznačné i pre náš región, vďaka novej ceste a obchvatu okolo mesta Brezno, zamedzí pokojný prechod z jednej strany cesty na druhú. Preto je nová cesta pre obyvateľov, len dočasným riešením a v budúcnosti bude nutné urobiť novú cestu, ktorá pôjde mimo obce, tak ako to bolo v pôvodných plánoch. Ak samozrejme nechceme, aby sme museli v obci, ktorá má iba 3000 obyvateľov čakať na zelenú na semafore. Semafor je však tiež iba dočasným riešením, a i na ten si určite hodnú dobu počkáme. Napríklad svetelné značenie na železničnom priecestí smerom k lyžiarskemu stredisku, železnice namontovali až po zrážke autobusu s vlakom, pri ktorej zomrelo 12 ľudí.

Nuž pýtam sa ako sa u nás v Polomke bude riešiť budúcnosť? Aké opatrenia urobíme, aby sme zachránili domy, ktoré stoja popri ceste? Pripomínam, že okrem rodinných domov je v blízkosti cesty zvonica i dve kaplnky, ktoré by sme mali chrániť, ak si tu samozrejme želáme mať aspoň nejaké pamiatky, na ktoré sa tí spomínaní turisti môžu prísť počas návštevy Polomky pozrieť.  

Dočasné riešenie cesty zapríčinilo trvalé zmeny v dedine, ktoré nemuseli byť až tak drastické, pretože celý projekt nevyrieši situáciu navždy, jediné čo navždy ostane bude Polomka s novou horšou tvárou. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?